Historické fakty o obci

Poznatky o najstaršom osídlení obce nie sú veľmi bohaté, pretože v tejto lokalite sa nerealizoval rozsiahly archeologický výskum. Obec Pavlovce nad/ Uhom patrila do Užskej župy, a do začiatku 20. storočia mala slovenský ľudový názov Palovce. Túto dedinu daroval zemanom pravdepodobne kráľ Ladislav IV. (1272 – 1290). Zeman Peťo zvaný Túz v roku 1327 predložil pred kráľa Karola Róberta listinu o darovaní tejto dediny. V písomnostiach zo 14. storočia vyplýva, že Pavlovce mali maďarizované názvy ako napríklad Palaucz, Palocz, Pálócz .. V dedine bol kostol pravdepodobne už v 13. storočí. V 30. rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Vít. Doteraz nie je známy rok zasvätenia kostola v stredoveku. Už od roku 1332 sa spomína fara, ktorá zanikla za protestantizmu a obnovená bola v roku 1721. V kostole pôsobili aj protestantský kazatelia, a to okolo roku 1564.

V Pavlovciach sa v 13. – 14. storočí udomácnilo konanie trhu. Odvtedy sa Pavlovce vyvíjali ako mestečko rodiny Palóciovcov, ktorí v 15. storočí dosiahli najvyššie spoločenské postavenie, kedy zastávali funkciu župana viacerých stolíc, dvorského sudcu, palatína, ostrihomského arcibiskupa. V tom čase dali prestavať svoje rodinné sídlo, ktoré nadobudlo podobu kaštieľa. Po vymretí šľachticov z Pavloviec nadobudli mestečko Dobóovci z Ruskej, ktorým patrilo od polovice 16. storočia, neskôr rodine Horváthovcom a v 19. a začiatkom 20. storočia rodine Hadik-Barkóczyovcom.

Od roku 1427 boli zdanené aj tamojšie sedliacke domácnosti. Aj s domom richtára tam vtedy stálo najmenej 38 obývaných sedliackych respektíve meštianskych domov. 16. storočí roľníci strácali pozemky a chudobneli. Okolo roku 1567 tu bolo približne 44 domácností. V roku 1828 už mala obec 155 domov a 1304 obyvateľov.

Použitá litertúra: Pavlovce nad Uhom (1327-2006)

                         Prechádzka históriou a súčastnosťou

                         Miroslav Buraľ a kolektív

Historické zaujímavosti z obecnej kroniky

Jednu z najstarších, písomne zaznamenaných udalostí na území dnešného východného Slovenska predstavuje roľnícka vzbura, ktorá sa odohrala v roku 1456 na majetku pána Ladislava z Pavloviec (zdroj - Wagner: Diplomatarium comitatus Sarosiensis, s. 65 - 66):
"Rozvážni mužovia, susedia a naši milí priatelia!
Dnes nám doručili váš list, v ktorom nám okrem iného píšete, že do okolia hradu Kamenice a Plavča vtrhlo množstvo zbojníkov, ktorých počet každým dňom vzrastá a zo dňa na deň páchajú rozsiahlejšie škody. Žiadate nás v liste, aby sme vám poslali ľudí na po¬moc proti týmto zbojníkom. Ráčte vziať na vedomie, že naši ľudia, ktorých máme, sú nate¬raz vyslaní na pomoc proti vzbúreným roľníkom u vznešeného pána Ladislava z Pavloviec. Dúfame však, že ich bude môcť vo veľmi krátkom čase uvoľniť. Len čo budú naši ľudia uvoľnení, ochotne ich, ak budete chciet: pošleme na žiadané miesto.
Dané v Trebišove, v utorok pred sviatkom blahoslavených apoštolov Šimona a Júdu
(26. októbra) v roku 1456. Ján Perényi, taverník najjasnejšieho kniežaťa - pána kráľa Ladislava. " Pavlovce v minulosti neobišli ani požiare.
Dňa 28. apríla 1878 zhorelo v dedine 20 domov aj s priľahlými hospodárskymi budovami. Oheň tiež poškodil faru, rímskokatolícky kostol a zvony v jeho veži. Ešte v tom istom roku bol však chrám na podnet a s príspevkom grófky Ilony Hadik-Barkóciovej opravený, zvony do veže zakúpili miestni veriaci.
O dva roky neskôr dedinčania z výťažku finančnej zbierky kúpili i prvé kostolné vežové hodiny.

Dňa 13. júla 1904 popoludní, okolo 17.00 hod., zapálilo jedno dieťa maštaľ v nej, žiaľ, aj zhorelo. Následný požiar zachvátil viac ako 40 domov, popolom ľahli tiež hospodárske staviská.

V máji 1919, keď región Zemplína zasiahli veľké horúčavy a sucho, v Pavlovciach opäť vypukol veľký a ničivý požiar - od iskry z komína pnbytku Márie Laci - Berešovej sa vtedy vznietil oheň a postupne zachvátil asi 60 domov jednotlivých gazdovstiev aj s hospodárskymi budovami na ulici "Starý valal" (dnes Hlavná ulica) v celkovej dÍžke približne 500 m.

Požiare - no už menšieho rozsahu - boli zaznamenané i neskôr (dňa 10. februára 1976 napr. zhorela "cigánska" materská škôlka - škoda bola odhadnutá na 1 300000 korún).

Od roku 1895 dodnes - bez prerušenia - sídli v obci matričný úrad. V minulosti matričný obvod zahŕňal - okrem Pavloviec - i dediny Vysoká nad Uhom, Bajany, Maťovské
Vojkovce, Čierne Pole, Križany a Liesková, od roku 1950 do matričného obvodu patria Pavlovce nad Uhom, Vysoká nad Uhom a Bajany.

V roku 1926 mali Pavlovce vlastnú dychovú hudbu.

V marci 1939 maďarské vojenské jednotky napadli Slovensko - vypukla tak tzv. Malá vojna. Postupujúci maďarskí vojaci vtedy obsadili i Pavlovce. Pri obrane dediny padol slovenský vojak - tunajší rodák - Štefan Butka, maďarské útvary zostrelili tiež pilota Gustáva Pažického. Obaja boli pochovaní na miestnom cintoríne. V roku 1998 - na žiadosť príbuzných - však boli telesné pozostatky pilota Gustáva Pažického exhumované a prevezené na cintorín do Žiliny.

V máji 1942 bola nariadená deportáci a židovských rodín. Z Pavloviec odviezli celkovo 18 rodín, ich majetok bol arizovaný.

Keď sa koncom roka 1944 priblížil front k Pavlovciam, nemeckí vojaci nariadili miestnym obyvateľom, aby vykopali masový hrob. Sovietske vojská však svojimi bojovými akciami zabránili najhoršiemu ...

V prvých mesiacoch roka 1945 vstúpilo do L československého armádneho zboru (pod vedením generála Ludvíka Svobodu) niekoľko dobrovoľníkov z Pavloviec, viacerí z nich padli (v ťažkých bojoch pri Liptovskom Mikuláši napr. zahynulo 18 vojakov - Pavlovčanov).

Pri prechode frontu bol značne poškodený i miestny kaštieľ (pri náletoch sa v jeho pivničných priestoroch ukrývali ľudia). Táto stavba, obklopená pekným parkom, predstavovala ozdobu obce. Traduje sa, že kaštieľ postavili podľa kalendára - mal 4 veže (ako počet ročných období), 12 komínov (ako mesiacov), 52 izieb (ako týždňov) a 365 otvorov - okien a dverí (ako dní v roku). V roku 1951 bolo definitívne rozhodnuté, že kaštieľ sa dá zbúrať (počas asanačných prác sa stali i tragická nehoda - pri závale v pivnici zahynul jeden človek). Materiál (tehly, kamene, okná) využívali miestni obyvatelia pri stavbe rodinných domov, vnútorné zariadenie bolo rozkradnuté. Do dnešných čias sa nám zachovali iba 2 lustre, ktoré krášlia interiér rímskokatolíckeho farského kostola sv. Jána Krstiteľa.

V marci 1946 - v súvislosti s budovaním centrálneho cintorína sovietskej Červenej armády pod Hrádkom v Michalovciach - boli v Pavlovciach zo štyroch spoločných hrobov exhumované telesné pozostatky 44 sovietskych vojakov, v Ťahyni došlo k exhumácii troch vojakov.

Na prelome rokov 1948 - 1949 sa Pavlovce i Ťahyňa kompletne elektrifikovali, štát prispel i na verejné osvetlenie.

V roku 1949 bolo založené JRD I. typu, neskôr družstvo prešlo viacerými transformáciami.

V lete 1950 zasiahol štát do náboženských pomerov - z Pavloviec preto museli odísť rehoľné sestry (satmárky) i rímskokatolícky farár Anton Lukáč.

Keďže v Pavlovciach vyučovanie v niektorých rokoch prebiehalo v štyroch či piatich budovách, kompetentné úrady rozhodli o výstavbe novej školy v parku. Stavba bola ukončená v roku 1953 a od začiatku školského roka 1953/1954 sa v nej - ako v Osemročnej strednej škole (tá vznikla zlúčením národnej a strednej školy) - začalo učiť.

Materskú školu orgány samosprávy premiestnili v roku 1953 - po rekonštrukcii - do priestorov bývalej meštianskej školy (škôlka tu zotrvala až do roku 2004).

Obete 1. a 2. svetovej vojny dodnes pripomína Pomník vďaky od akademického sochára Františka Patočku, ktorý bol zhotovený v roku 1960 a nachádza sa v miestnom Parku mieru.

V jeseni 1960 došlo v obci k nehode - asi 2 - 3 minúty po tom, ako cez most cez rieku Uh prešiel autobus s ľuďmi smerom na Michalovce, sa jeho časť zrútila do vody práve vtedy, keď tadiaľ hnali kravy.

Miestnu základnú deväťročnú školu poctili v roku 1963 svojou návštevou známi slovenskí športovci - krasokorčuliar Karol Divín, hokejový brankár Vladimír Dzurilla a gymnastka p. Bosá.

V roku 1964 bola postavená nová cestná komunikácia, ktorá viedla od kostola popri parku - nahradila tak Mlynskú ulicu (ulicu cez "Malý riadok").

Región Zemplína je známy aj bohatstvom zemného plynu. V okolí Pavloviec bolo tiež zrealizovaných niekoľko prieskumných vrtov. Pri prácach na jednom ta.komto vrte medzi Pavlovcami a Stretavou, približne 50 m od cesty, došlo v júni 1966 k výbuchu a k popáleniu obsluhy (následkom toho zomreli piati zamestnanci). Plamene siahali do veľkej výšky - bolo ich vidieť až do vzdialenosti 25 - 30 km. Oheň nakoniec uhasili odborníci zo Sovietskeho zväzu.

V tom istom roku sa v Pavlovciach zorganizovala zbierka - každá domácnosť mala prispieť sumou 100 korún. Z vyzbieraných peňazí sa nakoniec zhotovilo oplotenie cintorína.

Dňa 14. júla 1966 si Michal Čopák pripomenul svoje už sté narodeniny, na oslavách bola prítomná aj Československá televízia. Napriek svojmu veku bol pán Čopák čulým človekom - v nedeľu chodil pozerať futbal, po zápasoch si doprial ešte malé pivo (starček sa nakoniec dožil úctyhodného veku - 101 a pol roka).

Obyvatelia sa v roku 1968 dočkali rozšírenia poskytovaných služieb - miestna prevádzkareň otvorila v parku Letnú záhradnú reštauráciu.

V dedine sa usporadúvali i rôzne akcie širšieho významu. Na miestnom amfiteátri boli tradične - každý druhý rok - organizované mierové a dožinkové slávnosti, na ktorých sa zúčastňovali viaceré významné osobnosti (dňa 18. augusta 1968 napr. do obce zavítal minister poľnohospodárstva Boruvka, svojou návštevou viackrát poctil Pavlovce aj minister obrany - armádny generál Martin Dzúr).

Zdroj : https://www.pavlovce.sk/index.php/obec/obecne-zaujimavosti